Ako pestovať papriky
Papriky sú všestrannou zeleninou, ktorú môžete využiť v studenej aj teplej kuchyni. Navyše ide o rastliny, ktoré sa ľahko pestujú, takže nie je divu, že sa na mnohých balkónoch, terasách, v skleníkoch alebo záhonoch stretnete s rôznymi druhmi pestovania paprík. Kodino vám poradí, ako sa pustiť do pestovania paprík, aby ste aj vy mali vlastnú čerstvú bio úrodu.
- Akú papriku pestovať
- Kedy sadiť papriku
- Ako zasiať papriku
- Ako predpestovať papriku
- Kam zasadiť papriku
- Kedy presadiť papriky von
- Ako presádzať papriky
- Ako polievať papriky
- Ako hnojiť papriky
- Ako sa starať o papriky
- Ako žať papriky
- Ako uskladniť papriky
- Aké sú choroby a škodcovia paprík
-
Akú papriku pestovať?
Papriky sú rastlinou s mnohými odrodami. Môžete pestovať papriky od obrých veľkostí až po vyslovene trpaslíkov. Niektoré druhy sú uspôsobené k rastu na poli (v záhone), iné zase len do skleníka alebo fóliovníka. Odporúčame neprehadzovať tieto odrody, pretože tie poľné sa v skleníku príliš vytiahnu. A skleníkové zase na záhone veľmi dobre nezarodia.
Vybrať si môžete aj z rôznych farieb, tvarov a hrúbky samotného struku. Vždy počítajte s tým, že papriky s väčšími plodmi bude potrebné vyväzovať, aby sa vetvičky nepolámali. Paprika je totiž veľmi krehkou rastlinou. Naopak, odrody s menšími strukmi sa o seba v skleníku postarajú samé, ak ich zasadíte vždy po dvoch do jedného hniezda. Navzájom sa podoprú.
-
Kedy sadiť papriku?
Papriky sejte v druhej polovici februára. Pokiaľ ich chcete pestovať na balkóne, v skleníku, alebo vo fóliovníku, rovnako ako napríklad jalapenos alebo feferónky. Ak sa ich však chystáte vysadiť von, odložíte siatie až na začiatok marca, aby papriky nekvitli ešte skôr, než ich budete môcť dať do záhona.
-
Ako zasiať papriku?
Papriky sejte buď do substrátu do väčšej výsevnej nádoby (a neskôr prepichnete), alebo ich sejte rovno po dvoch až troch semienkach do priesad, či do rašelinových tabliet. Vždy dávajte semienka do dôkladne premočeného substrátu, či tablety.
Semienka len jemne strčte pod povrch substrátu či rašeliny, nikdy hlbšie, než sú sami veľké. Riadne pritlačíte a prikryjete výsevy fóliou, aby sa vytvorila pre papriky vhodnejšia mikroklíma.
Papriky milujú teplo, takže ich dajte klíčiť buď na podlahu s podlahovým kúrením, alebo na iný zdroj tepla. Len pozor, ak ich dáte na radiátor, vždy ich podložte silnejšou drevenou doskou, aby výkyvy v kúrení neboli tak veľké a aby sa papriky neuvarili – predsa len je teplota v radiátoroch veľmi vysoká.
-
Ako predpestovať papriku?
Sadeničky paprík držte pod fóliou, ale pravidelne vetrajte, aby sa tu nerozšírila pleseň. Ak ste robili hromadný výsev, poprepichujte sadeničky po dvoch do kvetináčov alebo väčších téglikov od jogurtu. Papriky pestované v rašelinových tabletách zasaďte do kvetináčov alebo téglikov.
Nikdy nezabúdajte na odtokové otvory. Papriky vyžadujú veľa živín, a tak ich buď častejšie hnojte formou zálievky, alebo im na dno pestovateľskej nádoby dodajte organické hnojivo, prípadne niekoľko guličiek NPK hnojiva.
-
Kam zasadiť papriku?
Papriky porastú všade, kde nie je príliš veľký prievan a kde budú mať veľa slniečka, dostatok vlahy a živín. Takéto podmienky im dokonale zaistíte vo fóliovníku, v skleníku, na balkóne, na terase. To sú priestory, kde je prirodzene málo vetra.
Dá sa aj v záhone. V tom prípade najlepšie pochodíte s pestovaním paprík za nejakou bariérou, napríklad v krytom záhone, prípadne, keď záhon oboženiete netkanou textíliou, aspoň počas mája a začiatkom júna.
Papriky nesaďte do tieňa. Ľudové príslovie hovorí, že paprika chce mať nohy v rybníčku a hlavu v slniečku. Takže je nutné, aby ste sa tomu prispôsobili.
-
Kedy presadiť papriky von?
Vždy až po posledných mrazoch. Na balkón, terasu, do skleníka môžete dať papriky už v apríli. Tie balkónové a terasové je potrebné upratovať na noc do interiéru, ak budú teploty ešte klesať. Paprika nerastie v prostredí, kde je pod 20 °C.
-
Ako presádzať papriky?
Papriky potrebujú stanovisko, kde bude dostatok živín a vlahy. Aj preto ich vždy saďte do vopred dobre hnojenej pôdy. Alebo pod ne, do výsadbovej jamky, či na dno pestovateľskej nádoby dajte organické hnojivo.
Rastliny neukladajú dusík do plodov, takže prehnojenia sa rozhodne báť nemusíte. A ak by ste to s hnojením naozaj prehnali, spoznáte to tak, že sa zníži násada nových kvetov. Len pozor, tá sa znižuje aj pri nedostatku živín alebo keď necháte plody na rastlinách príliš dlho.
Papriky je dobré vysádzať do riadkov a po výsadbe urobiť okolo nich brázdy, kam budete neskôr liať vodu. Vďaka tomu sa k paprikám dostane veľké množstvo vlahy, čo im naozaj vyhovuje. Papriky máte nasadené po dvoch v jednom hniezde. Jednotlivé hniezda by okolo seba mali mať vždy minimálne 50 cm priestoru, väčšie odrody, samozrejme, viac.
Hneď po výsadbe dajte k paprikám oporné tyče a budete ich postupne vyväzovať – najmä keď pestujete väčšie odrody tejto zeleniny. A tiež hneď po výsadbe oberte spodné listy, aby sa nedotýkali zeme a aby zbytočne nezahusťovali porast.
-
Ako polievať papriky?
Papriky majú rady veľa vody a uprednostňujú vodu cez deň. Polievajte teda najlepšie ráno. Paprika je rada namočená, takže zalievajte napríklad krhlou s ružicou alebo z hadice, ale s rozstrekovačom. Vždy odstátou vodou.
Ak vám ráno nevychádza čas, polejte až večer, ale odspodu rastliny. Vodu lejte rovno do brázd, aby sa nedostala na rastliny, pretože by na nich zostala celú noc a to ohrozuje rastlinu vznikom plesní.
Sprchu by ste však mali paprikám raz za čas dopriať, ide o skvelú prevenciu pred usadením vošiek a roztočov.
-
Ako hnojiť papriky?
Papriky hnojte vo väčšej miere ako inú zeleninu. Majú rady pôdy bohaté na živiny. Dobre znášajú zálievku z kvapalného organicko-minerálneho hnojiva, alebo iné prírodné hnojivá, ktoré sú plné dusíka v organickej podobe. Prehnojenie hrozí naozaj len výnimočne.
-
Ako sa starať o papriky?
Papriky potrebujú vlahu, živiny, slnko a vzdušný porast, ale nie prievan. Paprikám pravidelne odstraňujte spodné listy a tiež preberajte prehustené výhony. Niekedy je potreba výhony vylámať, aby papriky vôbec mohli normálne vegetovať.
Listy paprík pravidelne prezerajte zo spodnej strany, či sa na nich neusadzujú vošky alebo roztoče. Včasná sprcha môže zabrániť rozšíreniu napadnutia. Najmä väčšie odrody pravidelne vyväzujte. V skleníku vyžadujú vyviazanie všetky papriky. Papriky rady vo veľkom teple a vlhku rastú rýchlo do výšky. O to sú potom náchylnejšie k polámaniu.
Prvý kvet každej rastliny vyštipnite. To zabezpečí vyššiu úrodu. Často sa stane, že papriky kvitnú ešte skôr, než ich vôbec zasadíte do skleníka alebo von. Ničomu to nevadí. Vadia už nasadené plody, tie pri výsadbe uštipnete, aby rastlina mohla dobre zakoreniť.
-
Ako žať papriky?
Máte 2 možnosti – buď papriky ručne vylomíte, alebo odstrihnete nožnicami. Nožnice sú menej pohodlné, ale bezpečnejšie. Pri vylamovaní totiž môžete nechtiac vziať celý výhonok so sebou, aj s mladými paprikami. Zberajte priebežne podľa potreby.
Papriky môžete nechať dokonale dozrieť ešte na kríku, ale počítajte s tým, že brzdíte násadu nových plodov. Pri pravidelnom zbere naopak dosiahnete veľké úrody.
-
Ako uskladniť papriky?
Papriky sa príliš uskladniť v surovom stave nedajú. V pivnici vydržia síce približne mesiac až dva, ale len vo veľmi dobrých podmienkach skladovania. Podobne dlhú dobu zvládnu aj v chladničke. Paprika sa dá podusiť a zavariť alebo podusiť a dať do mrazničky. Potom je vhodná len k tepelnému spracovaniu, typicky napríklad na lečo.
Vynikajúce sú rôzne zavárané paprikové šaláty alebo kvasená paprika doplnená o ďalšie druhy zeleniny. Červená paprika sa často nakladá na sladkokyslo, potom slúži ako ozdoba k pokrmom studenej i teplej kuchyne.
-
Aké sú choroby a škodcovia paprík?
Papriky čelia bežným škodcom z radu savého hmyzu, najčastejšie sú to už spomínané vošky, roztoče, ale aj strapky či molica. Aby ste sa zbavili tohto hmyzu, ktorý dokáže aj veľkú papriku úplne zlikvidovať, stačí rastliny riadne osprchovať prúdom vody – a to v začiatkoch napadnutia.
Ak je napadnutie už väčšie, použite domáci postrek z 5 litrov teplej vody, 50 ml oleja a troch práškov do pečiva. Hmyz sa udusí. Postrek je nutné raz opakovať asi po týždni, kedy sa vyliahnu noví jedinci. Na vajíčka totiž olej nepôsobí.
Ak je paprika napadnutá roztočmi, je nutné poznať, kedy ešte rastlinu dokážete zachrániť a kedy už nie. Roztoče robia na listoch typické svetlé fľaky, neskôr pavučinky. Kým je napadnutie roztočmi vo fáze fľakov, je to ešte dobré. Ale keď už je rastlina obalená pavučinkami, nepomôžete si. Radšej rastlinu hneď spáľte, než sa roztoče rozmnožia aj inde. Okolité rastliny včas postriekajte.
Papriky sú napádané aj plesňami a hnilobou a to v momentoch, kedy rastú na málo vetranom mieste s veľkou vlhkosťou. Takže skleník je to najnebezpečnejšie miesto, čo sa výskytu plesní týka. Preto, ako už sme spomenuli, udržiavajte rastliny vzdušné. Včas odstraňujte staré listy alebo prebytočné výhony.
Suchá škvrnitosť je dôsledok zlej výživy rastlín, hlavne v kyslých pôdach. Prevenciou je organické hnojivo a dostatok vápnika. Papriky môže kosiť ešte aj fusariové vädnutie. Tu pomáha len prevencia prostredníctvom striedania pestovateľských plôch papriky, výmeny zeminy v skleníku a zalievanie iba v ranných hodinách.